Výročie svadby
Nedávno sme s manželom oslávili deviate výročie svadby. A keďže bez neho by tento blog vôbec nemohol fungovať venujem mu tento post. Dôvody sú jasné. Zaslúži si to !! Keby ma tak nevytáčal nemala by som o čom písať. A to nehovorím o jeho „veľkej záľube“ vo fotení na blog. Ten jeho výraz tváre (zasnený pohľad) keď sa dohadujeme kedy budeme fotiť, no čo Vám poviem, úplný relax to je preňho . Posielam ti pusu ocko (smiech) !! Nejdem Vám tu teraz písať návody ako vydržať v manželstve alebo tak. Sama to netuším a úprimne, manžela by som najradšej niekedy zabila. Ale nemôžem lebo by mi za ním bolo hrozne smutno (to som nevymyslela, ale ukradla z nejakého citátu čo koloval na Instagrame). Pravdou je, že mi tento chlap jedného dňa zaklopal na vchodové dvere nášho bytu (doslovne) a od vtedy neviem bez neho žiť. A že vraj Vám šťastie nezaklope samo na dvere !? Je to môj najlepší kamarát a daroval mi niečo za čo mu budem navždy vďačná. Syna.