Moje dieťa a angličtina
Niekde som čítala, že lepšie ako dať dieťaťu do vienka akcie apple je naučiť ho cudzie jazyky. Skontrolovala som manželovu peňaženku a zistila že na tie akcie asi nebude a tak sa vrhla na prieskum. Samozrejme internetový 🙂 A, BINGO, našla som jazykovú školu pre najmenších. Vraj, že od 0 rokov. Od nula rokov sme síce nechodili, pretože po narodení Pepeho mi celkom dlho trvalo kým som začala vnímať realitu okolitého sveta, ale jedného dňa nastal deň „D“. Kurz mal byť príšerne drahý ale tak som moderná matka: moje dieťa je eko bio potraviny, namiesto sladkostí jedlo ovocie (to bol ešte malý, to ešte neprišiel na čaro: „letí tanier cez celú kuchyňu“) takže bude vedieť aj po anglicky. Všetky mami mi budú závidieť a určite ma vyhlásia za matku roka nášho ihriska na severe !! Realita však bola úúúplne inde !! Tak ako sme prišli, tak sme aj odišli. A vo veľkom štýle !! Najskôr nás ohúrila krásna herňa s pomaľovanými stenami stromov a víl, no nádhera. A vtedy začal problém jedna. Samozrejme sme nestíhali a hodina už mala začať – žiadne hranie. Zavrela som toho môjho nešťastníka s duracelkami v zadku do triedy kde nám milá pani spievala pesničku s dinosaurom v ruke a debničkou plnou hračiek pri nohách s ktorými sme sa nesmeli hrať. Výučne pomôcky chápete. Následne sa veľmi snažila zapojiť môjho syna do aktivity – sedím v dvoch rokoch na vankúši, je mi dobre, a ani sa nepohnem…. čo mala nakoniec za následok že sa mi tam vyšokovanej šmaril o zem a dupal, kričal a plakal …. Už ani herňa s vílami nepomáhala. Ešte týždeň som si nadávala do blbých matiek keď moje dieťa revalo zakaždým keď sme šli okolo budovy kde z neho malo vyrásť dvojjazyčné dieťa.