Tritisíctristopäťdesiat kilometrov dobrodružstva.
Tritisíctristopäťdesiat kilometrov. Presne toľko kilometrov sme prešli v Toskánsku. Keď sme sa na našu dobrodružnú túr vybrali, veľa z Vás mi písalo, či ideme aj s Pepem. No jasné, že hej ! Veď kde by sme my bez neho šli (smiech). Plán bol jasný! A to, žiadny plán nie je (smiech). Uvidíme ako sa nám bude chcieť, čo sa nám bude chcieť a koľko toho náš najmladší člen posádky dá. Ocino chcel byť pri mori, mamina pobehať všetky staré mestá a Pepe hrať minigolf. Nepýtajte sa, kto musel robiť najviac ústupkov. Lebo to je ten chudák, čo píše tento článok (smiech). A ak by ste sa ma teraz, keď už sedím doma za PC a pijem teplý čas, spýtali či sa dá s dieťaťom cestovať. Tak jednoznačne poviem: „JASNÉ DÁ“! Dobre, možno to nie je také ako keď pozeráte spomalený film v telke s hudbou v pozadí a všade smiech a kopec dobrodružstiev. Ale ono je to možno ešte lepšie. Dobre, pár krát sme sa s mužom skoro zaškrtili, keď sme hľadali ubytovanie (smiech). Nestihla som kúpiť nádherne taniere na stenu v Siene, lebo sme museli zháňať poštovú schránku, aby mohol Pepe poslať pohľadnicu kamarátovi a zabudli sme zastať v oblasti, kde sa dá kúpiť výborné toskánske vínko lebo sme riešili kde pôjde mladý pán na WC (smiech). Áno, muž Vám bude liezť na nery, vy budete liezť na nervy jemu a dieťa bude večne nespokojné. Ale!! Budú Vám liezť na nervy v Toskánsku. Nie doma pri sporáku s vysávačom v ruke. Budete pri tom nasávať atmosféru v Pise a hrať sa v budove ich univerzity, že ste rytieri tajného rádu. Nachodíte milión schodov a budete jesť tu najlepšiu pizzu v Siene. Každý deň si dáte za odmenu super zmrzku a večer si doprajete aperol spric. Budete zaspávať s otvoreným oknom v centre mesta a vychutnávať ruch talianskych ulíc (teda ak nerátam toho paka, čo začal v Siene o pol noci bubnovať vojnový pochod alebo čo to bolo (smiech)) . Verte mi za 5 minúť zabudnete, že vás vôbec niekto naštval.
Bol to super rodinný výlet. Toskánske cesty sú sen. Naozaj. Najkrajšie spomienky mám na cestu zo Sieny do Pisy. Tá cesta bola ako z rozprávky. Pepe vymenil Spievankovo a Mira Jaroša za IMT Smile a k tomu všade dookola ta príroda a tie domyyyyyyyy . . . Úzke cestičky kde sme asi hodinu nestretli žiadne auto a pri každom dome som mala pocit, že sa mi zastavilo srdce a on vám bol ďalej ešte krajší. Ľudia oberali hrozno a ja som mala chuť za nimi prísť a spýtať sa či môžem u nich zostať bývať. „Dobrý deň som jedna imperfecta z Martina a milujem Váš dom. Uvarím, operiem, upracem a aj to hrozno Vám budem pomáhať oberať … “
Pekný deň, Vaša Miška.
